Existoval nejaký mladý študent. Ako býva zvykom po strednej škole, chcel tento mladík nastúpiť na vysokú školu. Podal si ešte koncom februára prihlášku a čakal, ako sa to vyvinie. Lenže odpoveď, ako si naivne myslel, tak skoro neprichádzala. Nuž si vybavil brigádu v zahraničí, aby nemusel sedieť doma, nič nerobiť a svojim rodičom vrecká vyprázdňovať.
Tak sa vybral s cestovnou taškou brigádovať. Predtým samozrejme poprosil rodičov, aby okrem toho, že naňho majú myslieť každý deň, vybavili aj potrebné papiere, ak teta poštárka donesie odpoveď na jeho žiadosť na VŠ. Lenže to by sme neboli na Slovensku, keby sa niečo neprihodilo.
Milé tetušky na Oddelení pre pedagogickú činnosť asi zabudli k Potvrdení o prijatí na štúdium na vysokej škole pribaliť aj potrebné papiere na to, aby mladý študent mal kde aj bývať. Samozrejme na iné papiere, ako je zaplatiť to a to, poslať peniaze tam a tam, nezabudli. Lenže rodičia toho študenta netušili, že nedostali všetky papiere, ktoré potrebujú. Preto sa tým ďalej nezaoberali. Poplatili potrebné poukážky typu U a boli radi, že svojho syna prijali na VŠ.
Synček sa vrátil zo zahraničia, celý natešený, plný zážitkov, s trochou viac peňazí vo vrecu (tak na trojitú zmrzlinu a na dvojité hranolky s kečupom). No to ešte nevedel, čo ho čaká. Prešiel si potrebné papiere a s hrôzou zistil, že nie je ubytovaný. Tak nič, začína sa boj o lôžko. Volal z jedného oddelenia na druhé a naspäť a keby si nebol v zahraničí niečo zarobil, tak by mu kredit na mobile asi nebol vystačil. Bol síce smutný, že zmrzlinu a hranolky si už nekúpi, ale to, že bude spať niekde v cudzom meste pod mostom, bolo také silné, že s radosťou zarobené peniaze vrazil do kreditu.
Po týždni volania, otravovania, prehovárania sa mu podarilo tak akurát zistiť, akých ľudí tento svet musí trpieť. Našťastie poznal pár kamarátov, ktorý bývali v tom meste, kam sa chystal. Tí sa mu ponúkli, že mu s radosťou pomôžu. S veľkými nervami a bolesťami v bruchu prežil pár dní a keď nadišiel deň D, vybral sa do mesta, ktoré ho s rozpaženým náručím privítal. Stretol sa s kamarátmi, ktorí mu našli dočasné bývanie. Aj keď to bol seminár na okraji mesta, ale hlavne, že sa mal kde vyspať, napapať, sem-tam aj učiť a niekedy aj popozerať film.
Až tam dorazil, zistil, že je to najlepšie ubytovanie v akom kedy býval. Všetko tam bolo nové, postele, skrine, stoly, stoličky, chladnička, sporák...a to prostredie, v ktorom to bolo položené. Niečo nádherné. S veľkým úsmevom od ucha k uchu (keby nemal uši, tak sa smeje dookola) sa potešil a ďakoval tetuškám, že mu tie papiere na internát predsa len neposlali.
No a nakoniec sa pýtam: Aké z toho plynie ponaučenie?
Predtým ako pôjdete na VŠ, choďte do zahraničia a na tie milé tetušky, ktoré všetko vybavujú nebuďte zlí, oni vám chcú len dobre a vedia, prečo to všetko robia.
A úplne nakoniec ma napadol vtip, síce priamo sa to netýka toho príbehu, ale predsa ho napíšem.
Študent si chce kúpiť na izbu prasa.
Spolubývajúci sa ho pýta: „A to akože prečo prasa?“
On mu na to: „A prečo nie?“
„A čím ho budeme kŕmiť?“, pýta sa ho.
„No tým, čo mi nezjeme.“
„A čo ten smrad?“
A on s úsmevom odpovie: „To prasa si zvykne...“
